"Stano dával naše programy dohromady, bol hlavný scenárista
a dramaturg. Často nás aj naháňal, aby sme už odovzdali svoje veci,
takže bez neho by to asi ani nevzniklo," povedal pre TASR o svojom
kolegovi a priateľovi humorista a spisovateľ Rasťo Piško. So Stanom
Radičom ho spájala intenzívna scenáristická spolupráca na zábavných
televíznych reláciách – tou najznámejšou bola Apropo TV. Vo štvrtok 7.
mája uplynie od narodenia Stana Radiča 65 rokov.
Stanislav Radič sa narodil 7. mája 1955 v Kalinove. Na detstvo často
spomínal aj vo svojich vystúpeniach a čerpal z neho námet na scenár
filmu Chalani, ktorý v roku 1986 nakrútil režisér Laco Halama. Po
maturite na gymnáziu v Lučenci začal Radič pracovať v Závodoch ťažkého
strojárstva (ZŤS) závod Hriňová – rokom "vo výrobe" mal odčiniť takzvaný
zlý "kádrový profil".
Dostal sa na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde
študoval sociológiu. Tu sa tiež zoznámil so spolužiačkou a svojou
neskoršou manželkou Ivetou Radičovou, slovenskou premiérkou v rokoch
2010-2012 a dnes dekankou Fakulty masmédií na Paneurópskej vysokej
škole.
Po absolvovaní štúdia začal Radič pracovať ako sociológ v
Metodicko-výskumnom kabinete Československého rozhlasu v Bratislave. V
rokoch 1983-1992 už pôsobil v rozhlase ako redaktor, od roku 1990 ako
vedúci Redakcie zábavných žánrov.
Bol autorom rozhlasových komédií Vetrolam (1983), Zverokruh (1985),
Viróza (1986), O kladnom hrdinovi, Sny jedného reportéra (obe 1987), A
potom za plotom..., Asistent v zábehu (obe 1988), Dallas nad Váhom
(1992).
Napísal stovky dialógov, poviedok a humorných scénok pre zábavné
rozhlasové relácie, ako bol známy nedeľný zábavník Variácie, či neskôr
Kaleidofón a najmä Apropo plus. Postupne sa na programoch podieľal
nielen ako autor, ale aj ako účinkujúci. V rokoch 1987-1991 sa
pravidelne objavoval v relácii Humorikon z dielne Eleny Vacvalovej
a Olivera Andrásyho ako jeden z trojice humoristov, ktorí odpovedali na
otázky divákov.
Neskôr tiež začal spolupracovať z televíziou – v rokoch 1991-1992 to
bola relácia Dvaja z jedného cesta 1991-1992. Veľkej popularite medzi
divákmi sa tešil zábavný program Apropo TV, ktorý STV vysielala v rokoch
1993-1994 a na ktorom sa spolu s Radičom podieľali Miroslav Noga,
Štefan Skrúcaný, Jaro Filip a Rasťo Piško. Relácia sa vyprofilovala na
trefnú a aktuálnu politickú satiru. Popri scénkach, ktoré sa nevyhýbali
ani paródiám na známych politikov, bola súčasťou každého dielu aj
"uletená" predpoveď počasia práve v podaní Stana Radiča. Vtedajšie
vedenie televízie blízke vládnej garnitúre však reláciu zastavilo.
"Iste sa na jeho prístupe odrážala aj profesia sociológa. Ale Stano
predovšetkým cítil za všetko, čo sa dialo, veľkú zodpovednosť. Často
politiku komentoval a videl som, že ho problémy v spoločnosti naozaj
trápili, bral to veľmi osobne a veľmi to prežíval," uviedol Rasťo Piško, ktorý o svojom priateľovi a kolegovi napísal knihu Stano Radič, majster nenápadnej pointy.
Neskôr, v rokoch 1997-1999, podobne ladený program s názvom Telecvoking
vysielala aj TV Markíza. Spolu s Jarom Filipom tvoril Stano Radič
moderátorskú dvojicu v relácii Záložňa v Rádiu Twist (1994-2000). V
rokoch 2000-2005 v Rádiu Expres moderoval reláciu Úschovňa – pripravoval
rubriku Radič počasia, kde opäť formou predpovede počasia glosoval
aktuálne udalosti. S Jánom Snopkom tiež pripravoval rozhlasový kabaret
Stredoslováci.
Diváci si Stana Radiča pamätajú ako účinkujúceho z relácie SEDEM s.r.o.
vo vysielaní televízie Markíza. Aforizmy a fejtóny publikoval aj
v tlači. K jeho tvorbe patria tiež viaceré divadelné komédie: Zmena
predstavenia (1991), Čo sme našli na stole (1993), Apropo na cestách
(1995), A potom za plotom (1996), Cirkus Homo sapiens (2002). V roku
1990 mu vyšla kniha aforizmov Aforizník.
Stano Radič zomrel náhle na následky srdcového infarktu za volantom auta 8. apríla 2005 v Bratislave.
"Politický humor najmä na internete stále je, ale je skôr skratkový a
rýchly. Človek si pozrie nejaký krátky text v obláčiku karikatúry a
hneď chce vidieť ďalší. Ľudia už možno nemajú trpezlivosť sledovať
scénku, ktorá má tri-štyri minúty, alebo si prečítať dlhší text," odpovedal Rasťo Piško na otázku, či dnes chýba taký typ humoru, aký reprezentoval Stano Radič. "Chýba
humor literárny, analytický a to Stano vedel veľmi dobre, pretože okrem
vystupovania v televízii či v rozhlase písal aj úvahy, fejtóny. A toto
asi chýba najviac – schopnosť s úsmevom či z nadhľadu analyzovať to, čo
sa v politike deje," doplnil Rasťo Piško.